Praha/Bratislava
20. novembra (TASR) - Na lavicu obžalovaných sa pred Štátnym súdom v
Prahe posadilo 14 vysokopostavených komunistických a štátnych
funkcionárov zaradených do tzv. protištátneho sprisahaneckého centra, na
čele ktorého mal stáť Rudolf Slánsky. Medzi obžalovanými boli aj
Slováci Vladimír Clementis a Eugen Löbl.
V nedeľu 20. novembra uplynie 70 rokov odvtedy, ako sa začal
vykonštruovaný súdny proces - monsterproces, v ktorom hlavný žalobca
Josef Urválek požadoval pre 11 z nich vrátane Clementisa trest smrti,
pre troch doživotie.
Proces s bývalými vysokými funkcionármi Komunistickej strany
Československa (KSČ), napríklad Slánsky bol v rokoch 1945 - 1951
generálny tajomník Ústredného výboru (ÚV) KSČ, alebo Clementis člen ÚV
KSČ a štátny tajomník ministerstva zahraničia, sa začal 20. novembra
1952. Josef Urválek im kládol za vinu rozvracanie republiky,
vlastizradu, hospodárske sabotáže, špionáž pre cudzie mocnosti, zámer
zvrhnúť vedenie štátu. Bývalých vysokopostavených funkcionárov obvinili
aj z nepriateľského postoja voči Zväzu sovietskych socialistických
republík (ZSSR) či z intelektuálneho pomeru ku komunistickej strane.
Celá koncepcia procesu vychádzala z potrieb sovietskej zahraničnej
politiky. Odvíjala sa od teórie generálneho tajomníka Ústredného výboru
Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Josifa Stalina o
zostrovaní triedneho boja, ktorá sa transformovala do tézy o prenikaní
nepriateľov do vedenia komunistických strán. Prípravu tohto, ale aj
iných politických procesov mali na starosti členovia Štátnej bezpečnosti
(ŠtB) a sovietski poradcovia Vladimír Bojarský a Alexej Besčasnov.
Na základe vykonštruovaných obvinení a vynútených priznaní vyniesol 27.
novembra 1952 súd 11 rozsudkov smrti a tri doživotné tresty. Trest smrti
dostali Rudolf Slánský, Bedřich Geminder, Ludvík Frejka, Josef Frank,
Vladimír Clementis, Bedřich Reicin, Rudolf Margolius, Otto Fischl, Otto
Šling, Karel Šváb a André Simone. Na doživotné tresty súd odsúdil Artura
Londona, Eugena Löbla a Vavra Hajdů.
Rozsudky smrti boli vykonané 3. decembra 1952 v pražskej väznici na
Pankráci a ich popol príslušníci ŠtB rozsypali na poli neďaleko Prahy. V
roku 1963 všetkých občiansky a politicky rehabilitovali.
Vtedajší prokurátori sa neskôr bránili tým, že obžalovaní sa ku skutkom
priznali. Boli to však priznania vynútené mučením. Vyšetrovaní museli
napríklad desiatky hodín stáť čelom k stene alebo neustále pochodovať.
Nedovolili im spať alebo ich často budili. Dochádzalo k fyzickým atakom a
tiež k fingovaným popravám, kde obeti nahovorili, že má poslednú hodinu
života. Obvinení sa museli svoje "priznania" učiť naspamäť, text
niekoľkokrát opakovať, bifľovať sa otázky a odpovede, ktoré potom
odrecitovali pred súdom.
Podobné vykonštruované procesy prebehli aj v iných štátoch, ktoré patril
do sféry vplyvu ZSSR. Napríklad v Bulharsku v roku 1949 súdili a
popravili bývalého generálneho tajomníka Bulharskej komunistickej strany
Trajča Kostova. V Maďarsku sa zase pred súdom ocitli komunistickí
funkcionári na čele s exministrom zahraničia Lászlóom Rajkom, ktorého
popravili v októbri 1949.
0